OLIVER GOLDSTEIN

MINULOST

Oliver by sa dal jednoducho prirovnať k rannému lúču slnka. Či už vzhľadom, alebo povahou z neho často priam žiary pozitívna energia, ktorá sa veľmi jednoducho dokáže preniesť na ľudí okolo neho. Svoj prístup si držal vždy už od mala aj napriek pár škrtom sa mu darilo v ňom pokračovať. Málokto ho videl priam smutného. Sám si je istý, že jediný kto videl na jeho tvári slzy bola jeho matka po útoku v jeho škole. Jeho modré oči tak zvyčajne žiaria energiou zatiaľ čo blond vlasy vejú za ním. Práve energie vie často prísť ako problém. Niekedy má problémy sa sústrediť na veci, ktoré ho nezaujímajú, ale jeho motivácia ho dokáže často dostať cez tento problém. S tým, ale často prichádza roztržitosť, na ktorú si, ale už dáva pozor a dostal ju do rozumných medzí. Tak by sa dala poznať vrchná vrstva jeho charakteru ku ktorej má prístup viac menej každý. Keď stretne nových ľudí vždy chce zanechať len príjemný dojem. Nemá záujem si tvoriť nepriateľov. Každá známosť je v tomto meste dobrá a nápomocná. Ak však človek prenikne cez prvý dojem zistí, že jeho carefree prístup nie je tak úplne pravdivý. Vždy mu záležalo na ľuďoch okolo seba rovnako, ako mu teraz záleží na svojom povolaní. Predsa len na žurnalistiku sa dal najmä preto, aby mohol poukázať na problémy, ktoré sa nachádzajú v meste, ktoré nazýva domovom. Jeho silný zmysel pre spravodlivosť sa ukazuje o to viac a frustruje ho, keď vidí klamlivé obvinenia, ktoré sú na nešťastie pomerne časté. V pracovnej sfére je tak veľmi veľký skeptik zatiaľ čo v súkromnom živote dokáže byť neskutočne naivný. Jeho prístup k milostným vzťahom bol vždy neistý nakoľko jeho očakávania sú často až príliš vysoké. Je skôr na dlhšie vzťahy a často sa ich tak snaží udržať dlhšie, ako by bolo potrebné, alebo čo i len zdravé. Celkový pocit samoty mu totiž nerobí dobre. Veľmi rýchlo sa dokáže na človeka namotať a svoje city často nevie prejavovať, ale koná tak, ako mu srdce káže. Je nesmierne verný a podvod by automaticky bez otázok predstavoval koniec vzťahu nech by išlo o akýkoľvek. Nikdy príliš neuvažoval nad otázkami svojho bytia nakoľko so svojou identitou bol už pomerne dlho vyrovnaný. Bol sebavedomí v tom čo robil a zriedkavo sa obáva svojich výsledkov. V podstate veci Oliver je veselá kopa, ktorá berie svoju prácu nesmierne vážne a svoje srdce nosí na rukávoch. Jeho koníčky sú pomerne pestré. Na strednej bol jeden čas v kapele menom "How to eat a goldfish" odkiaľ si odniesol základy z gitary a klavíru a pomerne slušne spievať. Pokiaľ však nemusí svoje schopnosti necháva nakrátko. Okrem toho rád beháva a skateboarduje pri čom ak príležitosť dá tak sa rád stavia na surf. Jeho obľúbená kuchyňa je čínska a n jeho smolu má alergiu na arašidy.Minulost (minimálně 100 slov) *Elisabeth Goldstein v čase Oliverovho narodenia nebola na najlepšom mieste vo svojom živote. Len nedávno vyštudovala školu zatiaľ čo si snažila privyrobiť, ako servírka v malej reštaurácií kde len zriedka vstúpila noha. Jej plat tak nikdy nenaberal príliš vysokých hodnôt a sama len sťažka vyžila. Otázka dieťaťa tak bola omnoho hrozivejšia, ako by sa jednému mohlo zdať. Otec Olivera, ktorý bol v tej dobe jej priateľ sa na dieťa sám necítil a tak, ako väčšina mužov v úzkych vzal nohy na plecia a všetky kontakty s Elisabeth odstrihol. Jeho meno sa v domácnosti nikdy nespomínalo a Oliver si ani nie je jeho menom istý.

Po uvažovaní mladej Elisabeth si na koniec Olivera nechala. Zbaviť sa ho nepripadalo do úvahy. Bola jeho matka a nevedela si predstaviť, že by jej syna držal v rukách niekto iný, ako ona. Počas prvých rokov to avšak bol rozhodne boj. Nemohla si dovoliť opustiť svoju prácu, ale musela sa starať o Olivera. Aj keď to neznie, ako ideálny život pre mladého chlapca, nikdy si nemohol sťažovať. Ešte dnes má jasné spomienky toho, ako s ním jeho mama, aj keď vyčerpaná, hrala večer s hračkami, alebo mu pomáhala sa učiť.

Oliverov vzťah s jeho matkou bol vždy úprimný a otvorený. Podľa neho Elisabeth nikdy nemala zlý úmysel vo svojom živote len dostala ťažší život. Chcela pre nich len to najlepšie a uvedomovala si, že je potrebné niečo obetovať. Vždy sa jej tak snažil byť nápomocný. Už od mala sa snažil zarobiť peniaze viac menej akýmkoľvek spôsobom. Či už predával limonádu, alebo hračky pre zvieratá, ktoré sa takmer hneď rozpadli. Nezáležalo na tom. I keď priniesol jeden dolár domov bol rád, že sa mu to podarilo. Elisabeth ho vždy učila len tomu najlepšiemu a Oliver len málokedy protestoval. Jeho mimoškolské roky tak strávil najmä mimo svojho domu v uliciach ich malej štvrti. S jeho otvorenosťou málokedy mal problém si nájsť ľudí s ktorými sa mohol spriateliť. Najmä kvôli okolnostiam tak sformované skupinky v týchto rokoch často držali až do vysokých škôl. Základná škola pre neho tiež nebola priveľkým problémom. Chodil do verejnej školy v jeho štvrti. Bol tak v známom prostredí a pokojnej atmosfére. Nestávalo sa, že by sa dostal do rúk násilníkov. A ak áno tak to bolo kvôli tomu, že si sám niekoho dovolil zastať. Jeho známky boli väčšinou dobré až na niekoľko matematických nezhôd, ktoré sa s ním ťahali aj na strednú školu. Jeho postoj sa kvôli nadmernému optimizmu začínal formovať do mierne naivného. Myslel si, že cez všetko sa dá dostať ak máš oporu, ale.. nie vždy to bola tak úplne pravda.

Keď bol v druhom ročníku strednej školy, ich pokojné prostredie narušilo zvonenie. Samozrejme školské zvončeky mali všetci jasne v pamäti, ale toto bolo iné. Poplašné zvonenie, ktoré jasne značilo evakuáciu. Zo začiatku panoval zmätok aj napriek tomu, že študenti vedeli čo robiť. Výstrely v chodbe sa ešte dnes ozývajú Oliverovi v ušiach a často mu kradnú spánok. V tom čase mal angličtinu pri čom jeho trieda bola priamo pri mieste kde sa výstrely začali ozývať. Na šťastie útočník bol len jeden. Bol to jeden zo žiakov, ktorý sa údajne pridal do gangu a padol tak na nepekné chodníčky. Oliver ho poznal, dokonca by ho jednu dobu označil za kamaráta, avšak chlapec po tom, ako vrazil do Oliverovej triedy sa nezdal, ako niekto kto mal záujem ísť do kina. Útok neprežilo sedem žiakov a mnohí boli zranený. Oliver si porezal dlaň na skle z rozbitého okna cez ktoré sa niekoľko študentov snažilo dostať z budovy. Do dnes mu tam tak ostala dlhá jazva, ktorá mu neraz pripomenula momenty strachu, ktoré vtedy prežíval. Od vtedy sa vnímanie reality Olivera značne zmenilo. Od optimistického prístupu si začal uvedomovať vážnosť vecí, ktoré sa diali okolo neho. Začal pozorovať. Zapisovať si a na dva posledné roky strednej školy sa kvôli vlastnému bezpečiu stiahol. Práve v tejto dobe si tak začal uvedomovať rôzne veci o jeho prístupe, motiváciách a identite, ktoré neraz preberal s mamou, alebo priateľmi. Vďaka tomuto incidentu si našiel smer, ktorým sa chcel posúvať v živote. Novinárčina. Aj keď Elisabeth s tým nebola príliš spokojná nakoľko to bolo veľmi riskantné povolanie, svojho syna podporovala. Ona v tom čase mala stále dva prijmi zatiaľ čo Oliver robil stážistu v New York City v jednom týždenníku. Práve vďaka odporučeniam sa dostal na vysokú školu kde vyštudoval tri roky v žurnalistike. Keď, ale chcel ísť na magistra nastal problém, kvôli ktorému chcel svoje štúdium odložiť. Elisabeth začala mať vážne zdravotné problémy kedy už nemohla naďalej pracovať v dvoch zamestnaniach. Oliver tak musel nahradiť príjmy ktoré strácala a sám si našiel miesto vo svojom obore.Pôvodne sa dostal na pomerne zatuchnutú pozíciu, ale neskôr sa vypracoval až na podávanie správ o súčasnej politickej situácií v meste. Od matky sa však musel odsťahovať do New Yorku, lebo dochádzanie by bolo samovražedné vzhľadom na stav mesta a jeho okolia.Svoju matku veľmi často navštevuje, pravidelne jej telefonuje a posiela peniaze. Teraz tak má možnosť jej vrátiť všetky tie roky keď ho vychovávala. Je jej stále zaviazaný a rád si pripomína, že všetko robí len kvôli nej. Jeho život v New Yorku však aj napriek nedokončenej vysokej škole nie je tak úplne zlý. V júni 2021 sa presťahoval ku svojmu priateľovi aj s dieťaťom v podobe štvorročnej fenky Magnolie. S priateľmi z vysokej školy ešte len rozbieha podcast, ktorý sa však zdá byť pomerne krkolomný. Tak či tak New York považuje stále, ako novú etapu svojho života.